Rodičia často stoja pred obrazovkou a rozmýšľajú, či je daný titul pre dieťa vhodný. Jedna rozprávka dokáže pobaviť, no iná vyvolá nočné zobúdzanie. Filmy pre najmenších preto netreba vyberať podľa obálky ani podľa toho, čo je práve populárne. Tento text ukazuje, ako sa rozhodnúť podľa veku dieťaťa, dĺžky, tempa a témy, a ako z domáceho pozerania urobiť spoločný zážitok.
Rozprávky pre deti a výber filmu podľa veku dieťaťa
Hlavné pravidlo je jednoduché: vek určuje tempo, dĺžku aj tému príbehu. Čo pobaví päťročné dieťa, môže trojročné zahltiť a šesťročné nudiť. Preto sa oplatí najprv zvážiť, v akom vývinovom období dieťa je, a až potom hľadať konkrétny titul.
Pri vyhľadávaní sa rodičia často pýtajú na filmy pre deti všeobecne, no samotná kategória je príliš široká. Rovnaké označenie pokrýva krátke rozprávky aj dlhé celovečerné príbehy, ktoré majú úplne iné tempo. Preto sa neoplatí spoliehať len na označenie na obale, ale pozrieť sa na stopáž, zápletku a to, komu je príbeh skutočne určený.
Do troch rokov, krátke pásma a spoločné pozeranie
Svetová zdravotnícka organizácia v odporúčaniach o pohybe a sedavom správaní detí uvádza, že deťom do jedného roka sa čas pred obrazovkou neodporúča vôbec. Jednoročným sa sedavé sledovanie obrazovky, teda televízie či videa, takisto neodporúča. Pre deti vo veku dvoch až štyroch rokov WHO odporúča sedavé sledovanie obrazovky najviac hodinu denne, pričom menej je lepšie.
Z toho vyplýva, že pre najmenších nemá zmysel zostavovať zoznam titulov. Dôležitejšie je, aby boli pásma čo najkratšie a aby dieťa nesedelo pred obrazovkou samo. Keď sa dospelý pozerá spolu s ním, môže pomenovať, čo sa na obraze deje, a po skončení sa vrátiť k bežnej hre.
Škôlkari a mladší školáci a rozprávky s jasným dejom
Staršie deti už zvládnu dlhší príbeh, ale stále dobre fungujú detské rozprávky s priamočiarou dejovou líniou. Pomáha, keď je dobro od zla jasne oddelené a postavy sú dieťaťu blízke. Zvieratká, ktoré rozprávajú, alebo hrdinovia s jednoduchým cieľom sú pre túto skupinu zrozumiteľnejšie než zložité zápletky s množstvom vedľajších postáv.
Dobre fungujú aj príbehy, ktoré sa dajú sledovať po častiach. Dieťa si zapamätá, čo sa stalo, a po prestávke vie na dej nadviazať. Pri dlhších tituloch preto môže rodič pozeranie rozdeliť na dva večery, čím sa predíde únave a podráždeniu pred spaním.
Pri výbere pomáha aj žáner. Animované filmy bývajú farebné a tempom prispôsobené mladším divákom. Staršie deti postupne zaujmú aj dobrodružné filmy, v ktorých hrdina prekonáva prekážky a dieťa môže o jeho rozhodnutiach premýšľať.
Čo skontrolovať skôr, než film začne
Pred spustením stačí niekoľko minút. Obľúbené postavy z obrazovky deti radi stretnú aj mimo nej, napríklad pri hrách a skladačkách, a inšpiráciu v tejto oblasti nájdete na stránke Wellness-trener.sk. Rovnako užitočné je, ak si rodič film najprv prejde a overí, či zodpovedá dieťaťu.
Dĺžka a tempo strihu
Rýchly strih a hlasné efekty dieťa unavujú, aj keď sa mu zdajú zábavné. Pokojnejšie animované rozprávky sa zvyčajne zvládajú lepšie a po skončení dieťa nebýva podráždené. Ak je film dlhý, dá sa rozdeliť na dve časti s prestávkou na pohyb a pitie. Počas nej sa dieťa môže natiahnuť, prejsť sa po izbe alebo si zahrať krátku hru, vďaka čomu sa mu lepšie udrží pozornosť pri druhej polovici príbehu.
Všimnite si, ako dieťa reaguje počas pozerania. Ak sa vrtí, odvracia zrak alebo zrazu mlčí, je to znamenie, že tempo alebo zápletka je pre neho príliš silná.
Témy a hodnoty príbehu
Dôležitá je aj téma. Strach, strata blízkeho, konflikt medzi postavami či humor, ktorému ešte nerozumie, môžu byť pre malé dieťa ťažké, kým staršie ich už vie zasadiť do súvislostí. Oplatí sa preto vopred zistiť, aké scény sa vo filme objavia, a vyhnúť sa tým, na ktoré je dieťa ešte malé.
- Je dej zrozumiteľný aj bez vysvetľovania?
- Obsahuje film scény, ktoré môžu dieťa vystrašiť?
- Končí príbeh pokojne, alebo s napätím?
- Rozpráva sa v ňom o hodnotách, o ktorých sa oplatí s dieťaťom hovoriť?
Filmový večer doma a jeho príprava
Filmový večer nemusí byť len pasívne sedenie. Stačí pripraviť pohodlné miesto, napríklad hniezdo z vankúšov a dečiek, a vopred sa dohodnúť, kedy sa pozeranie skončí. Vďaka tomu dieťa vie, čo ho čaká, a vypnutie televízora nevyvolá hádku.
Po filme je dobré sa dieťaťa spýtať, čo sa mu páčilo a ktorá postava ho zaujala. Rozhovor pomáha spracovať emócie a ukazuje, čomu dieťa z príbehu rozumie. Potom môže nasledovať kreslenie scény, skladanie obrázkov alebo hra, ktorá príbeh nenásilne uzavrie.
Ako si vybrať správny film pre dieťa
Pri výbere stačí mať na pamäti niekoľko vecí. Vek určuje, ako dlho a ako rýchlo sa dieťa dokáže na príbeh sústrediť. Tempo strihu rozhoduje o tom, či zostane pokojné, a téma o tom, či sa mu bude chcieť o filme hovoriť.
Najmenším pomáhajú krátke pásma v spoločnosti dospelého, škôlkarom jasný dej a pokojný záver. Výber sa dá urobiť aj spolu s dieťaťom, vďaka čomu sa naučí rozhodovať a bude si viac uvedomovať, aké filmy a rozprávky sleduje. Z bežného večera tak vznikne príležitosť na rozhovor, hru a spoločný čas.
A ako to funguje u vás doma: aké filmy si dieťa vyberie samo a kedy radšej rozhodujete vy podľa toho, aký deň máte za sebou?